Určite sa niečo deje

Autor: Akim Nalsky | 13.10.2006 o 10:41 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  2266x

Akim, povedal Jacek a kývol na pozdrav. Sadol si oproti mne, pohodlne natiahol nohy pod stôl a ležérne sa oprel. Má čas a bude čakať, kým nezačnem rozprávať. Privolal som čašníka, objednal som mu lasagne a víno. Pousmial, či skôr uškrnul sa nad výberom jedla. Nenútene si prezeral pizzériu a jej osadenstvo, nechal ma jesť. Sem-tam pozrel na mňa, podchvíľou na dvere, na obsluhujúci personál a hostí. Znovu na dvere.

Čašník doniesol víno, odsunul som tanier so zvyškom pizze a posunkom som naznačil, že ho môže odniesť. Objednal som si lasagne aj pre seba. Bol som hladný a mal som nenásytnú chuť jesť všetko, čo mi prinesú.

Tak čo myslíš? opýtal sa Jacek, keď sa čašník vzdialil. Prečo sme tu? dodal.
Myslím, že nie je dobré rozprávať tam nahlas, povedal som a pritiahol som si košík s nakrájanou bagetou k sebe.
Kde? spýtal sa Volgan, ktorý sa zjavil pri našom stole.
V tvojej kancelárií, odpovedal som. Serba práve vchádzal dnu a sadol si k stolíku pri vchode. Začínaš byť paranoický, poznamenal som otočený k Volganovi. Nezareagoval na poznámku, len Jacek mávol rukou, akoby to nič neznamenalo.
Vieš, otočil som sa k Volganovi, mám takú teóriu. V skupine je niekoľko šéfov, jeden z nich majiteľ budovy. Dajme tomu, že tvoji zamestnávatelia sa nejako nepohodli. Jeden sa dozvie o balíku v Amsterdame a chce ho pre seba. Myslím si, že to, čo sa deje, sú len následky niečoho, čo sa ťa priamo netýka.
Nepreháňaš trochu? spýtal sa ma Volgan, ale nie celkom s istotou.
Možno, hovorím, len som sa o tom nechcel zmieniť v pracovni.
Je to možné ako čokoľvek iné, zamiešal sa do rozhovoru Jacek.

Doniesli jedlo a Volgan si objednal kávu a minerálku. Chvíľu premýšľal a potom akoby dospel k nejakému rozhodnutiu. Akoby sa uvolnil, ale nič nehovoril. Tak sme chvíľu mlčky jedli.
Tak čo bude? opýtal sa Jacek a zložil príbor a pozrel na Volgana.
Neviem, musíme to nejako preveriť. A ty, Akim, obrátil sa na mňa, ale ja som ho prerušil.
Mňa sa to netýka, povedal som potichu. Nevrátim ti auto, ktoré mi priviezol Serba. Nezdvihnem telefón ak uvidím číslo kancelárie. To je všetko.
Volgan sa díval na Jaceka, alebo skôr cez neho, niekam do neznáma. Jacek len mierne prikývol.
A nechceš vedieť, kto to bol alebo čo sa vlastne v Amsterdame stalo? opýtal sa ma Jacek.
Načo? Nič to nezmení a podľa mňa to bol omyl. Znovu sme mlčali.

Priniesli nám kávu v bielych šálkach. Lyžičky ticho cinkali. Tá Jacekova trochu hlasnejšie. Kávu miešal nešikovne ľavou rukou, pravú mal položenú pod stolom na stehnách.

Dobre, povedal napokon Volgan, budeme s tebou v kontakte. Tá ruka ma mrzí, dodal po chvíli.
Mávol som rukou nad šálkou kavy a tým to skončilo.

Serba zaplatil a vyšiel von na ulicu, prešiel na druhú stranu do trafiky a kúpil nejaké noviny. Potom vyšiel Jacek. Volgan ešte zostal a akoby váhal, či má niečo povedať alebo nie. Jeho nič nehovoriace oči nič nehovorili. Vyzeral unavene a to bolo všetko.
Ozvi sa koncom budúceho týždňa, prehovoril nakoniec, zájdeme znovu na jedlo. Usmial sa unaveným úsmevom.
Dobre, dohodnutí. A ešte niečo, zarazil som ho, keď už vstával od stola. V tom aute je GPS navádzač. Auto je ešte v servise, nechám ho vymontovať a pošlem ti ho. Povedz Serbovi, nech mi zavolá za dva dni.
Volgan si znovu sadol a pokýval hlavou. Znovu premýšlal. Zaujato a nevšímavo. Akoby všetko ustúpilo do pozadia. Jeho široká tvár je ako veľká kniha. Zatvorená kniha.
Vieš, celý čas sa snažím spomenúť si, začal znovu rozhovor. Keď sme spolu telefonovali, rozprávali sme aj rusky? spýtal sa ma.
Raz, či dva-krát, prečo? ale asi som tušil, prečo sa pýta.
Neodpovedal, len sa zdvihol a chystal sa odísť. Tak o týždeň, dodal a mávol rukou na pozrav.

Objednal som si zákusok a požiadal čašníka o noviny. Za pár hodín skončí deň, za pár minút skončí Amsterdam. Zostane len jazva.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prirovnávajú ho k Procházkovi. Končí Galko v politike?

Odídenci zo SaS pomohli otvoriť schôdzu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Ficovi chutí bezmocnosť

Prečo sa predseda Smeru hnevá na Bugára.


Už ste čítali?