Divadlo

Autor: Akim Nalsky | 21.3.2006 o 1:35 | Karma článku: 3,67 | Prečítané:  2003x

Akim, zachráň mu život prosím ťa, Xavier kývol hlavou smerom ku skupinke ľudí postávajúcich neďaleko baru. Koľko má ešte času, podľa teba? Nechcelo sa mi ani len pohnúť z miesta. Tak dve minúty, maximálne, Xavier zvažoval situáciu neznámeho zúfalca, ktorý kurizoval jednej slečne. To je dosť. Tak mi teda o nej niečo povedz.

Moje rutinné nič nerobenia, posedávania a potulovania sa, narušil Xavier jedného rána, keď ma vyrušil pri článku o francúzskom futbale, ktorého deväťdesiat päť percent tvorili informácie o Adriane Sklenaříkovej Karembeu a jej dve vkusné fotky. To je vlastne dôvod, prečo ma v tej chvíli francúzsky futbal tak zaujímal.

Hm? hovorím do telefónu.
Mal si raňajky? pýta sa Xavier.
Nie, ale dal by som si obed.
Stále prebývaš u Sebastiana? Prídem za hodinu, ok?
Ok.

Ľudí akoby nebavil život. Ich vlastný. A iný nemajú. Robia veci, ktoré si ani neuvedomujú. Sú nevšímaví k okoliu, k poznaniu, k sebe. Upozornenia neexistujú.

Sebastian Alejandro Villacieros majiteľ malého hotelíku, ktorý vlastnil skôr pre potešenie ako pre peniaze. Aspoň mne sa to tak zdá.
V skutočnosti poskytuje ubytovanie pre všetkých, ktorí su mu doporučení, nemajú päť hviezdičkové nároky a hlavne oficiálne sú na obchodnom jednaní na Bahamách, New Yorku alebo na nejakej dôležitej konferencií v Tokiu.

A okrem toho je umelec s vlastnou dielňou, nápadmi a hlavne nevlastným štýlom. Vlastne mu je vlastný každý štýl a rukopis maliara, ktorého si naštuduje.
Niekedy mi pomáha, niekedy pre mňa pracuje, niekedy pomáham ja.

Dal som steak. Aj Francúzom chutí mexická kuchyňa. Pri káve a corone...

Jeden môj známy, začal rozprávať Xavier, otvára reštauráciu. Bude tam väčšia párty a veľa známych aj neznámych ľudí.
On je  , to závahanie v hlase nebolo ani len na tri bodky, skôr na ďalšiu medzeru, podniká so všetkým možným.
Ako ty? trúfol som si.
Niekedy je mojím dodávateľom, niekedy dodávam ja jemu. Robí vo väčšom. Xavier zmĺkom a díval sa na mňa, akoby odhadoval, čo si myslím.
A ja...? len tak zo špásu sa mu snažím pomôcť.
Xavier je tak trochu paranoik a mňa bavia tie jeho pochybnosti o každom. Nakoniec to nevydrží.
Potrebujem od teba láskavosť, potrebujem šoféra a niekoho, kto bude pozerať okolo.
Ok. Čo by som mal vedieť?
No. Volá sa Giani a je zo Sicílie.

Nič o nej neviem, zdá sa, že je tu s Gianim ako aj niekoľko ďalších. Milá, vtipná...
Provokujúca, podľa mňa, hovorím ja.
To tiež, pokračuje Xavier. Ale stále Gianiho. Vieš, ak ten cvok, čo s ňou flirtuje neprestane, tak ten veľký chlap, čo je s Gianim, zoberie nášho cvoka von a niečo mu diskrétne vysvetlí.
Ten sa od neho nepohne, podľa mňa. Kývni na tú slečnu, nech ti donesie vodku. Čistú a bez ľadu a rýchlo.
Xavier sa nepýta a objednáva. A prečo nie Gianiho gorila?
Ten je podľa mňa len pre šéfa. Myslím si, že príde ten od dverí alebo ten, čo je pri studených misách. To je divadlo - pohyb hmoty v sále. Usmievam sa na Xaviera. No čo, ešte stále ho chceš zachrániť? Dobrý klient?
Xavier váha, nespúšťa z hlúčiku ľudí oči. Je zaujímavé sa naňho dívať. Skôr čumí ako pozerá. Zdá sa, že nechápe správanie toho chlapa, čo už asi piaty-krát omylom rukou zavadil o Gianiho slečnu.
Doniesli vodku.
Beriem ju s tácky, dám trochu do úst a nechám stiecť po brade na oblečenie, zvyškom si polejem rukávy. Z Xavierových rúk si beriem čistú vodu a nalievam do prázdneho pohárika od vodky.
Keď sa pohnem, pohne sa aj chlap od studených mís. Zdá sa, že Xavier sa prerátal o päťnásť sekúnd.

K baličovi Gianiho dievčaťa prichádzame rovnako.
Héj Francois, kričím na neznámeho, poď k nám naspäť. Francois si uvedomuje, že kričím naňho a diví sa prečo ho tak volám.
Gorila na chvíľu zaváha.
Francois chce niečo namietnúť.
Tu maš drink, predbehnem ho, a veľmi opitým pohybom vystrelím ruku s pohárikom k nemu. Ruka je rýchla, Francois príliš blízko, oblial som mu sako. Voda vyprskla, Gorila sa stihol uhnúť, dievča to minulo o kúsok. Odchádza od nás, nechce byť stredobodom pozornosti. Gorila váha.
Vidíš, poď. Poďme si po iné. A ťahám Francoisa preč. Je spomalený alkoholom a prekvapením, vystrčím ho na balkón za Xavierom a idem na toalety.
V ľavej ruke mám Francoisovu peňaženku. Tak len dúfam, že mu Xavier nechce niečo predať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prirovnávajú ho k Procházkovi. Končí Galko v politike?

Odídenci zo SaS pomohli otvoriť schôdzu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Ficovi chutí bezmocnosť

Prečo sa predseda Smeru hnevá na Bugára.


Už ste čítali?