Malé čili

Z Amsterdamu prišli prachy a dva dni po nich aj Sebastián. Cestovalvlakom. Ako mi vtedy hovoril do telefónu, prejdem si nejaké mestá amestečká v Holandsku. Pojdem pozrieť tie ich tulipány a mlyny. A budemmaľovať syry, vieš, tie ich veľké, okrúhle.
Gouda, hovorím ja.
Áno tie, pokračuje, budú veľké a žlté ako slnko. Alebo budem maľovať tulipány.
Teraz? To si chceš prezerať skleníky? pýtam sa ho.
Mne je to jedno, potrebujem vidieť farby, posledný týždeň som maľovalčierno-šedé obludy na biele steny, mrzuto odpovedá do telefónu.
Kríza, chápem.
Hovno chápeš, za pár hodín ti pošlem fotky. A zavolaj Holanďanovi nech to doplatí. Zatiaľ sa maj.

Dva dni sa mi čakať nechcelo, rozhodol som sa pre malú doslavu.Rozmýšlal som, že si kúpim nejaký dar, ale nič ma nenapadlo, tak somzavolal mechanikovi, nech mi donesie auto aj s vymontovaným GPSzariadením.
Keď budeš niekde v polovici cesty, zapni to GPS, povedal som mu do telefónu.
Prišiel približne na poludnie, tak som ho v dobrej nálade pozval na obed.
Dal by som si radšej práska, povedal mi.
Zaplatil som mu teda za opravu, pridal niečo navyše a poslal som ho do riti s tým, že poviem Xavierovi nech naňho myslí.

Zatiahol som auto do podzemnej garáže a zobral GPSku hore na izbu anechal zapnutú. Nechcelo sa mi obedovať samému. To je tu taký obľúbenýšport - obed. Priemerne sa tu obedom zaoberajú približne dve hodiny,často aj viac. Teda až na zemstnancov amerických spoločností, tí sazdržia asi hodinu a trištvrte. Aj personálu reštaurácií tento časvyhovuje, nikam sa neponáhľajú a všímajú si zákaznikov ojedinele. S týmtu každý počíta, kľud, pohoda.
Zavolal som Karenine a pozval som ju na obed. Súhlasila. Dali sme si dobré jedlo a dobré víno, dezert aj kávu.
Rukami presúvala a posúvala veci po stole. Najprv mobil. K vidličke,potom k príborovému nožu. Ani tam nebol dlho, presunul sa k malejlyžičke na dezert. Keď nám doniesli víno, vrátila ho do kabelky.
Rozprávala mi veľa vecí o všetkom možnom, spomínala viac kamarátky akokamarátov, školu a mačku, ktorú doniesla jej sestra domov.
Potom sa hrala s vínovým pohárom a neskôr prsteňmi, najmä jedným. Doniesli nám kávu.
A čo máš nové okrem telefónu a prsteňa? opýtal som sa jej keď sipriložila šálku k ústam. Usmiala sa cez šálku a odpila sa. Neodpovedalahneď.
Mám nové nohavičky, povedala pošepky.
A na to, aby som ich videl, potrebuješ nejaký alkohol a partnerku do postele? spýtal som sa ja.
Zdvihla sa odišla popri mne. Vrátila sa o chvíľu, položila mi niečo nastehná a sadla si za stol. Jej nohavičky. Boli bavlnené, biele. Spotlačou malých červených čili papričiek.
Uhádol by si? spýtala sa.
Asi nie.
Poskladal som ich na malý obdĺžnik a podal jej ich ponad stôl. Ešte boli teplé.
Musím už ísť, ale večer by som zašla na nejaký drink, čo ty na to? spýtala sa ma.
Mne sa ten nápad celkom páčil. Mali sme spoločnú cestu, ona šla doškoly a ja na metro o pár ulíc ďalej. Nemal som čo robiť, tak som šieldo Louvru.