Veríte v Boha, Akim? spýtala sa barónka. Stáli sme v Louvre, pred jedným z mnohých obrazov, biblických výjavov. Predstavenie krutosti, niekoľko storočí staré.Pozrela sa na mňa a nadvihla obočie, akoby trvala na svojej otázke. Barónka je Marcovou matkou.Mykol som plecom a zatváril sa tak, ako by som premýšľal nad odpoveďou, ako by som potreboval čas na rozmyslenie. Otočila sa naspäť k plátnu.A čo vy, ste veriaca? opýtal som sa jej, aby sme nepretrhli tému. Ale neodpovedala hneď.Myslím, že áno, ozvala sa, keď sme prešli o kúsok ďalej. Naklonila hlavu na stranu a zvraštila obočie nad obrazom. Verím, pokračovala, že ľudia sú schpní rôznych vecí, o ktorých ani netušia. Niekto by tomu hovoril zázrak. Niekto božia vôľa.Znovu sa odmlčala a bez slov sme prechádzali po galérií.Viete, korene mojej rodiny siahajú možno do obdobia, keď boli maľované tieto obrazy. Náboženstvo, či viera, prešla ku mne vekmi. Moji predkovia boli vždy silní, vplyvní a bohatí ľudia. Nepotrebovali vyššiu moc, na ktorú by sa obracali v modlitbách alebo ju o niečo prosili. Nepotrebovali medzi seba a zvyšok sveta, či vesmíru, postaviť niekoho, kto by im všetko uľahčil. Verili lebo... lebo verili.Verím na prirodzenú ex